Vianočný darček
Autor: Petra Malárová
Viky sa dostala do depozitu Občianskeho združenia MačkySOS vo veľmi
biednom stave. Nakoniec, živoriť ktovie ako dlho v zime na ulici
zvieratku, ktoré sa o seba nevie postarať, ťažko pridá na zdraví...
Viky mala všetky možné vonkajšie aj vnútorné parazity, bola podvyživená
a mala ťažkú infekciu dýchacích ciest. Trvalo niekoľko mesiacov, kým
bola z tejto čiernej drobnej mačičky zasa kráska. Dnes spokojne žije v
svojej novej rodine.
Mnoho podobných príbehov sa odohrá na uliciach každoročne po
Vianociach. A, žiaľ, iba malé percento skončí šťastne. Viem, nie je
príjemné spájať čas pokoja a radosti s utrpením, aj keď je to "len"
utrpenie zvierat. Avšak práve teraz je ten pravý čas hovoriť o
zvieratkách ako darčekoch.

Rozžiarené oči, šťastný úsmev, výskot... Nezbláznila som sa. Práve
takéto prejavy radosti a šťastia však nastanú, keď sa pod vianočným
stromčekom objaví živý chlpatý (pernatý, šupinatý) darček. Asi práve
preto ich dávame stále častejšie, stále radšej. Veď presne to chceme
dosiahnuť. Aby boli naše deti, rodičia, starí rodičia, priateľka či
priateľ na Vianoce šťastní, aby im náš darček urobil naozaj obrovskú
radosť. Často však zabudneme... Zabudneme, že zvieratko – darček, to
nie je iba radosť pri vianočnom stromčeku. Sú to aj starosti. Sú to
mláčky a kôpky na koberci. Sú to rozhryzené topánky a poškriabaná
sedačka v obývačke. Mačička alebo psíček, okrem toho, po čase aj
vyrastú a stanú sa z nich dospelé psy a mačky. Neprinesú iba radosť,
ale majú aj svoje potreby. Bez našej pozornosti, starostlivosti a lásky
nebudú u nás zdravé a spokojné (aj to by sme mali chcieť, nie iba
radosť na Vianoce).
Chlpatý darček znamená aj ďalšie výdavky. Nemyslím teraz len krmivo či
podstielku do mačacieho záchodíka. Očkovanie, odčervovanie,
odblšenie... A, nedajbože, že zvieratko ochorie. Veterinárna
starostlivosť je dnes drahý špás. Mohla by som menovať ďalej, ale
nebudem. Predpokladám, že je jasné, čo sa snažím povedať.

A keď príde povianočný čas, eufória sviatkov sa vytratí. S ňou často
vymizne aj nadšenie z chlpatého darčeka. Nemá kto upratať mačací
záchod, ráno nemá kto vstať a ísť s psíkom na prechádzku. Nie je toho,
kto by vydrhol ušpinený koberec. Deti zasa z vreckového veterinárnu
starostlivosť neutiahnu... Čo teraz? Opäť prestaneme myslieť a siahneme
po "najjednoduchšom" riešení. Šup podvečer chlpatý darček niekam na
ulicu či za mesto.
Po Vianociach teda začína pre všetkých ochranárov a milovníkov zvierat
čas zvýšenej aktivity, čas starostí a množstva práce. Čas vyriešiť, čo
s chlpatými darčekmi. Ak vôbec dostanú šancu a v zime na ulici prežijú,
kým sa ich ujme nejaká dobrá duša.
O čom to tu vlastne píšem? Nuž, ja, presnejšie povedané, prosím. Prosím
za všetky chlpaté darčeky, ako aj za tých, ktorým nie je ich osud
ľahostajný. Nezabúdajme, opojení vianočnou eufóriou, premýšľať. Dobre
zvážme, či je zvieratko tým najvhodnejším darčekom a či mu aj po
sviatkoch bude vedieť obdarovaný dať všetko, čo potrebuje. Pretože
zvieratko nie je hračka, nedá sa vypnúť a odložiť do skrine.

Doznelo Jingle Bells či Tichá noc a vy zisťujete, že to s chlpatým
darčekom neviete, že to nepôjde? Prosím Vás, nevyhadzujte ho na ulicu!
To už nie je totiž o prskavkách, koláčoch a koledách. To už je o živote
a smrti.
Dajte si ešte trochu námahy a pýtajte sa vo svojom okolí, známych,
kolegov, dajte trebárs inzerát a zvieratko darujte dobrým ľuďom, ktorí
sa oň postarajú. Ak ani toto riešenie nevyjde, ešte stále je tu ďalšia
možnosť... Určite nájdete vo vašom okolí organizáciu, združenie, ktoré
pomáha zvieratkám. Obráťte sa na nich, radi Vám poradia i pomôžu. Možno
hneď nebudú môcť váš chlpatý darček prevziať, pretože ich kapacity
naplnia tie, ktoré skončili rovno na ulici, ale istotne sa pokúsia
pomôcť aspoň inak. Najjednoduchšie riešenie nie je totiž vždy to
najsprávnejšie.
*prevzaté zo stránky www.psysos.sk